Moja 82 ročná mamička bola sebestačná do septembra 2010. Ráno
išla k lekárke a domov jej už pomáhali cudzí ľudia, lebo nevedela
kde je. Od tej doby sa trápime obe, ale hlavne ja. Neverím že to
prišlo tak zrazu a neviem ako ďalej. Bývame v Snine a o jej chorobe
sa dozvedám len z internetu. Mávam depresie, som invalidná a preto
prosím o radu, ako sa k mamke správať, či sa dá niečím pomôcť
v tomto štádiu ochorenia. Mamka nepozná ľudí, nevie trafiť na
toaletu, je schopná sa umyť v toaletnej mise no a ja som na nohách
každú chvíľku, keď počujem jej hlas alebo v noci klope palicou, čo
sa snaží nájsť toaletu. Ja som si svoje problémy liečila unikom na
záhradku, teraz som väzeň, pretože ju nemôžem ani na chvíľku
nechať, lebo už ma hľadá. Vopred ďakujem za každú radu.