Priebeh Alzheimerovej choroby


Zánik nervových buniek spôsobuje chorobne zmenená bielkovina, tzv. ß-amyloid, ktorá sa ukladá v mozgu v tzv. senilných plakoch. V bunkách sa zase narušia iné stavebné súčasti, ktoré potom vytvárajú zhluky chorobne metabolizovanej bielkoviny tau-proteínu, čím sa zastavia životné procesy nervovej bunky.

Ako dôsledok týchto zmien chýba v mozgu látka, ktorá sprostredkuje procesy pamäti a učenia sa, acetylcholín. Acetylcholín zodpovedá za prenos signálu medzi nervovými bunkami, ktoré hrajú úlohu v procesoch učenia sa a uchovávania si informácií. Nebezpečné je, že táto choroba nebolí a postupne sa plazí mozgom niekoľko desaťročí, kedy postupne vypadúvajú jednotlivé neuróny v mozgu. Keď už schopnosť funkčných neurónov nestačí, človek začne pociťovať intenzívne problémy s pamäťou. Mozog sa doslova scvrkáva a tieto zmeny môžu signalizovať Alzheimerovu demenciu.

Klinické príznaky ochorenia sú veľmi variabilné. Prevažne však začína nenápadne, záludne a má chronicko-progresívny priebeh. Prvé príznaky Alzheimerovej choroby pripisujú postihnutí, alebo ich príbuzní starnutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu, koníčky. Začína sa často opakovať. Niekedy sa ako prvá objaví podozrievavosť. Začne obviňovať iných z odcudzenia vecí, ktoré nevie nájsť. Inokedy ochorenie spúšťa úraz, pobyt v nemocnici, chirurgický zákrok. Príbuzní neraz pripisujú príčinu ochorenia týmto okolnostiam. V skutočnosti stresogénna udalosť len zviditeľní či urýchli manifestáciu existujúceho ochorenia. U väčšiny postihnutých sa až v druhom roku od prvých príznakov choroby zhorší pamäť tak, že príbuzní vyhľadajú pomoc odborníka.

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa vo všeobecnosti prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutočnosti. Tie sa postupne zvýrazňujú a neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií. Schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Postihnutý zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Poruchy úsudku zhoršia pracovný výkon a vyvolávajú veľké obavy u príbuzných a kolegov. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti - apatia, strata záujmu o okolie, o iných, izolácia. Neraz sa nadmerne zvýraznia jeho negatívne povahové črty z minulosti, ako nutkavé konanie, agresivita, podozrievavosť. Niektorí, predtým pokojní a ovládajúci sa ľudia, zažínajú byť impulzívni, neznesiteľní, neraz dokonca násilní. Ako prvý príznak ochorenia sa objavujú ťažkosti so správnym pomenovaním predmetov, zjednodušením reči, či užívanie stereotypných viet. Porucha pamäti sa môže prejaviť i v schopnosti viesť auto. Istý postihnutý napríklad narazil do dverí garáže, pretože nebol schopný odhadnúť správne priestorovo-orientačné vzťahy. Iný, bývalý mechanik nedokázal opraviť defekt. Skrátka - nezvláda činnosti, ktoré mu skôr nerobili problémy. Táto fáza choroby sa nápadne prejaví u mladších, alebo ešte pracujúcich. Naopak, uniká u starších osôb, ale tých, ktorí sa nevenujú intelektuálnej činnosti. Postihnutý si neuvedomuje ťažkosti. Skôr okolie registruje jeho "zvláštne" konanie. Poruchy pamäti často sprevádza depresia z uvedomenia si neschopnosti zvládať vlastný život i odkázanosti na iných. Okrem depresie sa u postihnutého môžu objaviť ďalšie príznaky, ktoré u príbuzných vedú k stresu. Nepokoj, strach z okradnutia, podozrievavosť, pocity opustenosti, obdobia výbuchov pri rozhovore, nemotivovaného plaču alebo násilné správanie. Jedným z najvážnejších sú poruchy spánku.

blúdiaci postihnutí potrebujú lásku

Postihnutý v noci nespí, blúdi po miestnostiach presvedčený, že je čas obeda alebo vychádzky a dožaduje sa ich. V strednej fáze ochorenia prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, aj keď ju úplne nestratil. Je ohrozený pádmi, žiada pomoc pri bežných činnostiach (umývaní, obliekaní, jedení). Sám sa však pohybuje a väčšinou i stravuje. Neskôr pristúpia skraty v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia.

V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, je inkontinentný. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia. Môže sa pridružiť mutizmus (strata komunikácie, najmä slovnej). Zhoršuje sa prehĺtanie, treba nasadiť umelú výživu. Zvýši sa riziko komplikácií, ako sú podvýživa, dehydratácia, infekčné ochorenia - najmä zápal pľúc a preležaniny.

Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov.