Komunikácia s človekom postihnutým Alzheimerovou chorobou


Vývoj demencie znázorňuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol. Preto tvorí stále "chudobnejšie" vety s jednoduchými slovami všeobecného významu alebo začína používať slová "passepartout". To značí, že predmet, ktorý nevie pomenúvať, označí "tamtá vec", alebo "daj mi vec na jedenie!" stráca sa tiež schopnosť zapamätať si obsah toho, čo hovorí druhá osoba.

Z tejto jednoduchej úvahy vyplýva niekoľko pravidiel, ako postupovať pri komunikácii s postihnutým. Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Okuliare, načúvací strojček musia efektívne korigovať oslabený zrak či sluch.

Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať. Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dokonca sa odporúča opakovať všetko, čo sme už povedali. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.

Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby. Osvedčuje sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi.