Rodina

Rodina

V živote rodiny žijúcej s dementným človekom sa postupne vytvorí určitá rovnováha, neraz sprevádzaná únavou a bolesťou. Nedávne výskumy ukázali odolnosť tejto dynamickej rovnováhy, ktorá sa láme až pod náporom závažných ochorení, akými sú choroba či smrť opatrovateľa, keď jeho povinnosti musia prevziať iní členovia rodiny. Alebo keď závažné zhoršenie stavu postihnutého rodina už nezvláda. Najčastejšou príčinou narušenia tejto rovnováhy sú poruchy správania, najmä nespavosť a nočné blúdenie. Veľkou pomocou pre rodinu je odborná rada ošetrujúceho lekára. Aby rodina mohla pacientovi účinne pomôcť, musí byť dostatočne informovaná o všetkom, čo sa týka ochorenia a musí nájsť podporu v úsilí o dobro postihnutého.

Nie je ľahké zaujať správny postoj k prejavom ochorenia, ktoré sa objavia nečakane. Vždy ich preberte s lekárom. Najmä tie, ktoré vedú k úpadku mentálnych funkcií alebo závažným poruchám správania. Významným i delikátnym okamihom je prvý kontakt lekára s chorým a rodinou. Musia prijať skutočnosť, že "zvláštne" správanie, pre ktoré "to už dlhší čas nie je on", spôsobila choroba, že určité prejavy nie je schopný ovládať. Treba sa pripraviť na menlivosť priebehu ochorenia, ktoré bude vyžadovať neustále prispôsobovanie sa.

Príbuzní sa často cítia smutní, osamelí, unavení, bez odvahy. Neraz si dávajú za vinu, že vlastného príbuzného odmietajú alebo sa zaňho hanbia. Že stratia trpezlivosť alebo sa zaoberajú myšlienkou umiestniť ho v niektorom sociálnom zariadení. Lekár by mal tieto pocity rozobrať, objektívne ich posúdiť a ak je to možné sprostredkovať výmenu názorov a skúsenosti s inými rodinami.

Príbuzní musia vedieť, že existuje reálna možnosť pomôcť pacientovi uchovať si priemernú úroveň životnej pohody. Musia však nájsť zázemie, ktoré ich psychicky podporí. Výskumy v západných krajinách ukazujú, že výchovné programy pre rodiny postihnutých zmenšujú psychickú záťaž a oddiaľujú umiestnenie pacientov v zdravotných, alebo sociálnych zariadeniach. Príbuzní, ktorí sa pod vedením kvalifikovaného zdravotníckeho personálu pravidelne stretávajú na tzv. podporných skupinách, získavajú viac poznatkov o ochorení, strácajú pocit osamelosti, lepšie prekonávajú negatívne pocity, ktoré v nich uvedomujú vlastnú úlohu a sú oveľa zdatnejší v boji s každodennými problémami.