Akým spôsobom mozog spolupracuje s imunitným systémom?

 

Bunky imunitného systému, ktoré tvoria biologickú obranu organizmu proti infekciám a toxínom, majú s nervovými bunkami veľa spoločného. Podobne ako nervové bunky i bunky imunitného systému spolu navzájom komunikujú cez spojenie, ktoré sa nazýva synapsia. Taktiež majú pamäť, čo je molekulárny prepínač, ktorý im pomáha zapamätať si infekčného činiteľa, vyčleniť ho a zlikvidovať, pokiaľ sa pokúsi preniknúť ďalej do tela. Navyše je teraz už zrejmé, že látky dôležité pre údržbu a prežitie nervových buniek podporujú tiež funkciu imunitného systému.

Vedci stále pracujú na tom, aby zistili, v akom rozsahu a nakoľko mozog ovplyvňuje alebo riadi funkciu imunitného systému, čo sú otázky, ktorých zodpovedanie bude mať dôležitý dosah u chorôb nervového systému. Vieme, že imunitný systém pomáha zabrániť chorobám ako sú osýpky alebo encefalitída, ktoré napádajú mozog. Vedecké práce z poslednej doby ukazujú, že aktivácia imunitného systému po vzniknutom poškodení, ako je cievna mozgová príhoda alebo poranenia miechy, môžu ukazovať na snahu tela ohraničiť rozsah poškodenia.

Nanešťastie sa imunitné odozvy v mozgu môžu rýchlo dostať mimo kontrolu a spôsobiť ďalšie poškodenie. U degeneratívnych chorôb, ako sú Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba alebo roztrúsená skleróza, môžu bunky imunitného systému chybne identifikovať narušené nervové bunky ako cudzorodý materiál a napadnúť ich, čo zhorší priebeh choroby. V prípade poranenia miechy sa môže jednať o podobný princíp, pretože tu imunitné bunky vycestujú do miesta poranenia a napadnú poškodené bunky miechy. Rastúce poznatky o týchto zložitých interakciách medzi mozgom a imunitným systémom však ukazujú na možné ciele liečebných intervencií. V súčasnej dobe napríklad vedci hodnotia rôzne vakcíny, ktoré môžu zastaviť alebo spomaliť rast nádoru mozgu alebo postup Alzheimerovej choroby, a tiež prebiehajú klinické štúdie týkajúce sa imunoterapie pri poškodení miechy.